Takmer mi umrela

Nechýbalo veľa a prišli by sme o Reynu. Prestala javiť záujem o jedlo, začala byť menej akčná. Vyhľadávala viac pokoj a ja som na všetko našla racionálne vysvetlenie (výhovorku) prečo je to v poriadku. „Včera celý deň jedla na záhrade veľkú kosť, tak je asi plná“ , „Včera s nami bola von na koňoch vyše dve hodiny, asi bude z toho unavená“. Až kým som ju poobede nevidela cikať a až ma zmrazilo. Jej moč vyzeral ako tmavá krv. Ale poďme pekne poporiadku…

Už vyššie spomenuté signáli, ako nechutenstvo a apatia som úspešne prehliadala alebo lepšie povedané našla som im prefektné výhovorky, prečo je to v poriadku. Niekoľko dní po incidente som sa nad celou touto záležitosťou hlboko zamýšľala. Aký ignorantský my ľudia vieme byť, hlavne ak sme v takom tom bežnom, každodennom kolotoči povinností, zhonu, domácnosti, detí, práce či nejakých starostí. Náš zvierací priateľ je pri nás tak ako aj iný deň, plne milujúci a užívajúci si našu prítomnosť. Ale úplne v poriadku nie je a my nemáme čas tomu venovať pozornosť tak sami seba presvedčíme, že dnes asi len nemá svoj deň. Veď ani my vždy nevstaneme „tou správnou nohou z postele“ a možno nás nejaký náš neduh pobolieva viac ako zvyčajne, alebo to hodíme na to počasie.

No zvieratá nie sú uplakaný maznáčikovia čo sa budú lutovať ako ich dnes bolí labka o trochu viac. To im proste inštinkt nedovolí. Pretože v prírode prežije len najsilnejší. Takže dať na javo slabosť, bolesť či hendikep nie je prípustné. Tým by sa stali ľahšou obeťou, najslabším zo stáda alebo svorky…takzvane „súci na odstrel“ alebo na ulovenie.
A tak aj reyna držala do poslednej chvíle, niekoľko dní, kým na sebe dala znať, že s ňou niečo nie je v poriadku. A ja som musela vidieť až jej moč, aby som pochopila, že toto nie je len jej „zlý deň“.

Vtedy som si ešte hovorila „aká, sakra náhoda to bola, že som s bola akurát v tom momente keď cikala a všimla som ti to“ . Pretože momentálne má slobodu pohybu okolo domu, v takom veľkom priestore, že nemám šajnu kedy, koľko a kde robí svoje potreby. Dnes už viem, že to náhoda vôbec nebola a že ma zavolala aby som šla s ňou a mohla mi ukázať že nie je v poriadku. Ale o tom niekedy nabudúce 🙂

V miernej panike som vbehla dnu

„Potrebujem číslo na veterinára, Reyna ciká krv“ . Žijeme teraz mimo moje rodné mesto a vlastne sme sa nedávno vrátili zo Švajčiarska a ani nikdy neriešili žiadne vážne zdravotné problémy u veterinára okrem bežných očkovaní, takže žiadneho „dvorného“ veterinára som nemala. Prvé domáce laické diagnnózi boli „prechladla“, „kamene“. Ja som teda nezaháľala a snažila sa dovolať najprv jednému veterinárovi, avšak neúspešne…bola nedeľa poobede. Druhý to však zdvihol a s kľudom angličana mi povedal, že ak je „živá“ (akože jej správanie je celkom akčné, čo bolo. Keď som ju zavolala von, javila sa, ako stará dobrá Reyna. Ale keď mohla, išla si radšej ľahnúť dnu do tepla a nebola to proste ona) tak máme prísť zajtra (v pondelok) ráno na lačno a skúste priniesť moč.

Pondelkové ráno-Reynin stav o čosi viac apatický

Počas venčenia sa javila naozaj, ako by jej nič nebolo, jej apatia sa prejavovala hlavne v pokoji, vo vnútri. Ráno sme vyšli z karavanu, zobrala som ju na vodítko, keďže som dostala za úlohu priniesť jej moč. Aspoň táto misia mi prišla humorná…že, ako získať psí moč 😀 Nuž, na krátkom vodítku so zaváraninovým pohárikom v ruke, som striehla kedy si Reyna čupne. Čupla si a ja šup s pohárikom pod jej zadok. Ona na mňa pozerá či som v poriadku, že čo to tu nacvičujem za šaškáreň. A že by bola rada keby som ju nechala v pokoji sa vycikať. Tak teda nič, prvý pokus sa nevydaril. Čakám na druhý, a je to táááám. Tmavú pretmavú tekutinu mám v poháriku v vydávame sa na cestu k doktorovi.

Čo nasledovalo?

Podebatovali sme o jej stave, pri tom ako jej brali krv a merali teplotu. V tom ma napadlo „mám aj ten moč!“ Vytiahla som pohárik z tašky. Jeden z doktorov sa ma pýta, či to je tmavé sklo? Ja že nie, priesvitné. Hodil vypúlené oči na druhého doktora a ten dodal „no boha“. Tak sa začali vyšetrenia, najprv ju prehmatali, spravili sono aj RTG. Či to nebudú tie močové kamene ale nič sa nenašlo. Tak teda aj bez potvrdenia (pretože výsledky krvi prídu až na druhý deň) sa začala liečiť ochorenie, na ktoré mali podozrenie a príznaky tomu nasvedčovali.

Počuli ste už o babezióze? Ja do vtedy veru nie

Je to bakteriálne ochorenie, ktoré prenášajú kliešte. Baktérie babézi laicky povedané, požierajú červené krvinky alebo, teda spôsobujú ich rozprad. Za 24 hodín dokážu zničiť 1 000 červených krviniek. Priemerne veľký pes ich má 5 000. Tak rýchlo to dokážu preto, že ich počet násobne narastá: kliešť prinesie 1 baktériu a ona sa rýchlo množí na 2, 4, 8, 16, 32, 64, 128 … Ešte aby to nebolo také jednoduché, samozrejme ich je viac druhov. Tých babéz.

Tak teda, Reyna dostala infúziu s rôznymi liekmi a dve inekcie. Na druhý deň sa babezióza potvrdila a my sme prišli ešte ďalšie dva dni na infúzie. Dostala naozaj silné lieky a po odchode od veterinára vyzerala ešte horšie ako keď sme tam prichádzali. Prvý deň zvracala hneď von pred ambulanciou a dalšie ráno pred odchodom k veterinárovi. Druhý deň to stihla ešte v ambulancii, a mištičku som držala vedľa nej už pri tom, ako dostávala infúzie, lebo to vyzeralo všelijako už počas toho. Tri dni sa jedla stále ani nedotkla, len pila a vyzerala naozaj biedne. Keď sme odchádzali od veterinára a čakala som, kým po nás prídu autom, nebolo mi všetko jedno. Mať pri sebe niekoho komu sa môžem vyplakať na ramene, neváhala by som. Ale takto, sama sediac niekde na ulici som sa žmurkaním snažila presvedčiť slzy aby ostali v očiach a vravela si, že musím byť silná.

V piatok sme boli ešte na kontrole, dostala poslednú injekciu, vyfasovali sme lieky na doma a vzali jej krv na kontrolu, ako to vyzerá „vnútorne“. Poviem vám, toto ma veľa naučilo, aj keď by som sa rada zaobišla bez toho. Je to choroba, v ktorej môžete prísť k veterinárovi za 5minút 12. Ako on povedal „keď už je to len červená voda a nie krv“ a môže sa s ňou tiahnúť viac problémov. Na to prichádzame teraz po pól roku.

Čo mi to dalo?

Minimálne to, že viac vnímam svoje zvieratá a už žiadne „zabudla som použiť repelent a čo, však nevadí“. Takže tréning pamäte a zautomatizovanie zvyku poriadne. Ako na vlastný prírodný repelent nájdeš tu.
Okrem úvah o tom ako niekedy nedostatočne vnímame svoje zvieratá, ako sú oni schopné vydržať a „tajiť“ obrovské bolesti do poslednej chvíle som sa ešte zamýšľala nad týmto: Čo som si do teraz myslela o kliešťoch? Samozrejme som vedela informáciu, že sú nebezpečné, pretože prenášajú rôzne choroby. Poznala som však jedine boreliózu, a pamätám si, že keď som mala okolo 10 rokov ocov kolega zo salaša mal zápal mozgových blán kôli kliešťovi, myslím že bol aj v kóme. Ale aj tak som ich nepovažovala ako hrozbu. Neviem či som bola taká naivná alebo som sa cítila ako super hrdina, lebo za život som už kliešťov mala minimálne 20, možno aj 30 a nikdy sa mi nič nestalo. Ani len myšlienku na to, že by to mohlo ohroziť moje zvieratá, ktoré sú kliešťom vystavované násobne viac mi nenapadla. Nuž život mi ukázal… a zoznámil ma aj s babeziózov.

Prevencia je dôležitá!

Nie že by som teraz mala nejakú fóbiu z kliešťov a prehnané obavy. Ale hodilo ma to do reality rovnými nohami a už poznám všetky riziká. Pre Reynu je prevencia viac než dôležitá, pretože pri opakovanom ochorení je riziko zlyhania vnútorných orgánov kôli železu, ktorého sa telo nevie zbaviť, z rozpradnutých červených krviniek.

Čo som robila „navyše“ aby sa z toho Reyna dostala?

Som človek, ktorý keď sa dá a všetko, čo môžem riešim prírodnou cestou. V tejto chvíli ma ani len nenapadlo protestovať a rozmýšľať či nie je nejaká iná alternatíva. Išlo predsa o jej život. Ale otázka: Ako jej ešte ja môžem pomôcť? Mi naskočila do mysle okamžite. Takže doma som hneď namiešala rollon s esenciálnym olejom LEMON a CEDAR WOOD na zvýšenie tvorby krvi, ktorý som jej niekoľko krát denne vtierala do pokožky brucha. Keď po 4 dňoch začala prímať potravu, LEMON som pridávala aj tam. Taktiež dostávala sušený rakytník a sušené šípky = prirodzený vitamín C , ktorý je taktiež dôležitý pri tvorbe krvi, na podporu imunity a celkového správneho fungovania organizmu.

Na záver vám chcem všetkým popriať, nech sú vaše zvieratká zdravé a vy buďte bdelí 🙂
Zoberte si z nášho príbehu čo potrebujete, ponaučenie, pripravenosť, recept… určite sa nám nestal len pre to, aby prebral mňa, ale som si istá, že aj pre to aby som pomohla vám.